Flashback: Keď sa SIM karty a microSD spojili

V jednom z minulých dielov sme sa pozreli na históriu pamäťovej karty.

V dnešnej dobe je slot na microSD zriedkavým javom. Dokonca aj SIM karty sa začínajú potiť, keďže Apple sa drží svojho prístupu založeného len na eSIM, ktorý začal minulý rok. Áno, zatiaľ je to len v USA, ale zdá sa, že skôr kvôli obmedzenej podpore eSIM zo strany operátorov na celom svete než kvôli čomukoľvek inému, preferencia spoločnosti sa zdá byť jasná – žiadne sloty na karty!

A áno, vieme, že Apple nebol prvý, kto prešiel na používanie iba eSIM, ale určite je to najvplyvnejšia firma, ktorá tak urobila. Budúcnosť teraz vyzerá strašidelne pre tých, ktorí milujú užitočnosť kariet – výmena telefónu je taká jednoduchá ako vysunutie SIM karty (nie je potrebný súhlas operátora ako pri eSIM) a presun obrovskej zbierky MP3 alebo FLAC je taký jednoduchý ako vytiahnutie microSD z čítačky kariet a vloženie do telefónu.

Kedysi však budúcnosť vyzerala jasne – SIM a microSD mali spojiť svoje sily a byť spoločne silnejšie. Táto myšlienka sa, žiaľ, nikdy neujala. Ak ste zmätení, hovoríme o formáte SuperSIM. Tie sa objavili v roku 2020 v Číne a kombinovali funkcie oboch kariet. Fyzicky mali rovnaký tvar ako karty microSD, mali však ďalšie konektory, ktoré boli zoradené presne podľa pinov hybridného zásobníka microSD/SIM.

Ľudia s telefónmi, ktoré mali hybridné sloty kariet, si tak nemuseli vyberať medzi extra úložiskom a druhou telefónnym číslom, mohli mať oboje. 32GB karta SuperSIM stála 100 CNY (v tom čase približne 14 USD), 64GB karta stála 200 CNY (~28 USD), 128 GB karty a neskôr aj 256GB modely. Ponúkali sekvenčné prenosové rýchlosti 90 MB/s pri čítaní a 60 MB/s pri zápise. Nie tak rýchle ako niektoré z najlepších kariet microSD aj v roku 2020, ale ani nie hrozné.

Samozrejme, po zavedení štandardu by bolo ľahké v priebehu rokov zvýšiť kapacitu a rýchlosť úložiska. Okrem rozšírenia úložiska tieto karty fungovali aj ako záložné kópie a mohli pomôcť pri prenose na nový telefón – operátori, ktorí tento formát podporovali, vydali aplikáciu, ktorá na kartu uložila adresár, fotografie, aplikácie a ďalšie údaje, pripravené na obnovenie v novom telefóne, a to všetko bez dotyku s cloudom.

Pokiaľ vieme, medzi časťou karty SIM a časťou karty microSD nebolo žiadne digitálne prepojenie, išlo len o balík 2v1. A ako sa ukázalo, niektorí podnikaví ľudia si vyrobili vlastné karty „SuperSIM“ roky predtým, ako operátori prišli s oficiálnym produktom. Prišli na to, že správnou kombináciou rezania, brúsenia a lepenia umiestnite kartu SIM na zadnú stranu karty microSD tak, aby boli obe prístupné pre telefón.

Bola to delikátna operácia, ale so základnými nástrojmi a trochou odvahy sa dala zvládnuť. Tento formát sa nikdy neujal – ak si dnes vyhľadáte „Super SIM“, nájdete množstvo bežných SIM kariet, ktoré sú „super“ kvôli rozšírenému roamingovému pokrytiu. Existuje aj formát NM („nano memory“) karty firmy Huawei, ktorý sa vydal opačnou cestou – pamäťové karty v tvare nanoSIM. Tie boli predstavené so sériou Mate 20 po tom, čo výrobca prehovoril Toshibu, aby tento formát podporila (a snažila sa získať požehnanie SD Alliance, aby sa stal globálnym štandardom).

Pôvodné NM karty mali maximálnu kapacitu 256GB a tá sa nezmenila ani po 5 rokoch. Najnovšie telefóny Mate 60 stále podporujú NM, ale okrem Honoru ju žiadny iný výrobca neprijal (to však bolo ešte pred rozdelením). Benchmarky kariet NM ukázali výkon podobný microSD. V roku 2020 Lexar predstavila 64GB, 128GB a 256GB NM karty, ktoré stáli 200 CNY, 300 CNY a 600 CNY, takže boli drahšie ako karty SuperSIM.

Vyhľadávanie na miestach, ako je AliExpress, ukazuje, že odvtedy začalo NM karty vyrábať viac výrobcov, ale žiadna nie je väčšia ako 256GB. Všimnite si, že NM je čisto pamäťová karta na rozdiel od karty SuperSIM. To znamená, že pri dvoch kartách si stále musíte vybrať medzi väčšou pamäťou alebo druhým číslom. To však pravdepodobne nie je dôvod, prečo sa NM nikdy neujali.

Karty microSD sú lacné a je ich dostatok, mnohí výrobcovia však radšej účtujú kupujúcim 100 dolárov navyše za prechod zo 128GB na 256GB. Za takúto sumu si môžete zaobstarať 2TB NVMe SSD, 128GB flash pamäte naozaj nestojí toľko.

Zdroj