Obrovské turbíny s jednou lopatkou by mohli vytvoriť viac energie v plávajúcich sústavách na mori.
Obrovské turbíny s jednou lopatkou by mohli v plávajúcich pobrežných sústavách vytvárať viac energie pri polovičných nákladoch v porovnaní s tradičnou konštrukciou. Takúto plávajúcu veternú turbínu na mori sme ešte nevideli. Touchwind tvrdí, že jej inovatívne turbíny s jednou lopatkou vyriešia niekoľko problémov, ktoré znížia náklady a prestoje, a to pomocou jedinej obrovskej lopatky bez efektného aktívneho riadenia sklonu. Väčšina najlepších veterných zdrojov na svete sa nachádza na mori, v oceáne, ktorý je príliš hlboký na to, aby sa dal využívať pomocou typických turbín s pevnou vežou. Hlboké more by tak mohlo predstavovať obrovský prínos v oblasti čistej energie, pričom by spôsobovalo oveľa menej problémov obyvateľom a voľne žijúcim živočíchom ako veterné farmy na pevnine. Technológia využívania veterných elektrární na mori z plávajúcich zariadení ukotvených na morskom dne však ešte nie je ani zďaleka vyriešená, takže v súčasnosti prebieha akási zlatá horúčka, pretože niektoré radikálne odlišné návrhy bojujú v špecifikáciách, v nádržiach na vlny a pri testovaní prototypov.
Všetci dúfajú, že sa im podarí nájsť optimálny pomer medzi nákladmi, výrobou energie, nákladmi, životnosťou, spoľahlivosťou, nákladmi, jednoduchosťou výroby, jednoduchosťou inštalácie a údržby, nákladmi, nákladmi a nákladmi. Holandská spoločnosť má zaujímavý nápad… Je navrhnutý okolo masívneho jednodielneho rotora, ktorý je umiestnený na konci tyče, ktorá je obtiahnutá veľkým sudom, pod ktorým je zavesená veľká plávajúca bója. Podľa spoločnosti by výroba tejto jednej obrovskej dvojitej lopatky mala stáť približne o 30% menej ako výroba tradičných turbín s tromi lopatkami. Nevyžaduje žiadne drahé aktívne systémy riadenia sklonu lopatiek a väčšina štandardných turbín sa musí vypnúť pri rýchlosti vetra nad 25 m/s (90 km/h), táto turbína je dimenzovaná na rýchlosť až 70 m/s (252 km/h). Menej prestojov znamená viac produktívnych hodín a viac energie. Lopatka je pripevnená k stožiaru pod miernym uhlom smerom nahor. Pri nízkych rýchlostiach vetra sa stožiar nakláňa priamo nadol a lopatka efektívne zostáva mimo vody s pomocou tejto visiacej bóje.
Keď sa však rýchlosť vetra zvýši a lopatka sa začne rýchlo otáčať, vyvinie vztlak, podobne ako hlavný rotor vrtuľníka, a začne ťahať stožiar do vertikálnej polohy. Pri vysokých rýchlostiach vetra je teda veža takmer v rovine s horizontom, čo výrazne obmedzuje schopnosť vetra otáčať ju rýchlejšie. A keď sa tak stane, bója sa zdvihne z vody a stane sa balastným závažím, ktoré pôsobí proti zdvihu hlavnej lopatky, čím pomáha znižovať namáhanie kotiev na morskom dne. Podobne ako mnohé iné plávajúce konštrukcie, ani táto nie je závislá od smeru prichádzajúceho vetra a pasívne pláva tak, aby sa vždy orientovala optimálnym smerom. Firma tvrdí, že dizajn sa dá ľahko vyrobiť viac-menej v akomkoľvek prístavnom zariadení, ktoré je schopné spracovať 200-metrovú lopatku potrebnú pre 12-megawattovú turbínu, a podobne ľahko sa dá odtiahnuť na miesto a pripojiť k pozemnej kotve a káblu na vývoz energie na inštaláciu.
Firma dokončila prototypy pozemných aj plávajúcich platforiem v malom meradle a začína rozširovať testovanie vďaka čerstvej investícii japonskej lodnej Mitsui O.S.K. Lines. „Už rok spolupracujeme na ďalšom vývoji našej plávajúcej veternej turbíny,“ uviedol zakladateľ a generálny riaditeľ Touchwind Rikus van de Klippe v správe. „Testovanie v teréne s rotorom s priemerom 6 metrov je v plnej príprave na jazere Oostvoorne v Holandsku. Vďaka MOL ako akcionárovi a jej investíciám môžeme urýchliť náš testovací program, dokázať našu technológiu a skrátiť čas uvedenia na trh.“ Nie sme si istí, kedy spoločnosť očakáva prevádzku vo veľkom meradle, a žiaľ, v tejto fáze neexistujú žiadne prognózy, ako by mohli vyzerať vyrovnané náklady na energiu (LCoE) z týchto šeliem. Takže je ťažké odhadnúť, aká konkurencieschopná by mohla byť pri komerčnom nasadení za predpokladu, že vývoj a financovanie prebehnú bez väčšej drámy.