Nové strategické projekty naberajú na obrátkach a sľubujú urýchlenie výstavby kľúčovej dopravnej infraštruktúry.
Rozšírený zoznam teraz zahŕňa predĺženie diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou, diaľnicu R4 až k Poľsku a nový tunel Karpaty. Najviac chýbajú cesty na východe krajiny, čo brzdí prílev investícií. Cena tunela Karpaty však budí pozornosť – odborníci varujú, že náklady sú privysoké. Zákon o strategických investíciách má priniesť výrazné zjednodušenie a zrýchlenie procesov spojených s výstavbou strategicky dôležitých projektov.
Pôvodný zoznam zahŕňa všetky nedokončené úseky D3, úsek R4 Lipníky – Kapušany, dobudovanie D1 do Košíc, štyri časti rýchlostnej cesty R2 a jeden diaľničný privádzač. Postupne sa však pridávajú nové projekty. Investície, ktoré sú zaradené ako strategické majú benefitovať v oblastiach: posudzovania vplyvov na živ. prostredie, povoľovania, majetkoprávneho vysporiadania, posudzovania a verejného obstarávania.
„Vo všetkých týchto 5 oblastiach dochádza k skráteniu lehôt, ktoré doteraz dohormady trvali okolo 8 rokov, tie projekty ktoré sú na začiatku budú trvať dohromady okolo 4 rokov,“ vysvetľuje minister dopravy Jozef Ráž, ktorý zároveň dodáva, že tie čo sú na začiatku prípravy budú benefitovať najviac. „Aktuálny systém prípravy, obstarávania a financovania investičných projektov v oblasti dopravy podľa dôvodovej správy zákona vedie k oneskoreniu ich prínosov a zvyšovaniu nákladov v dôsledku inflácie,“ vysvetľuje Jakub Trnka, generálny riaditeľ Raben logistics Slovakia.
Cieľom návrhu zákona je aj transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1187 a upraviť proces povoľovania projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré tvoria kľúčové dopravné koridory v Slovenskej republike. „Projekty TEN-T budú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, územného a stavebného konania uprednostnené pred ostatnými, čo umožní dodržanie stanovenej lehoty na vydanie konečných rozhodnutí. Podľa analýzy Európskej komisie (EK) rozvoj TEN-T projektov doposiaľ nenapredoval dostatočne rýchlo, aby boli dokončené v stanovených termínoch,“ vysvetľuje Jakub Trnka.
Podľa predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku sú kvalitné cesty pomyselným červeným kobercom, po ktorom do regiónov prichádzajú investori a nové príležitosti. „Majú priamy vplyv na ďalší rozvoj územia, zamestnanosť a odliv mozgov, preto sú aj pre náš kraj kľúčové. Stále sme krajom s najnižším počtom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Konkrétne, máme len 22 kilometrov diaľnic a 15 kilometrov rýchlostných ciest. V ostatných krajoch na Slovensku sa počet kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest pohybuje od 90 do 130 kilometrov,“ zdôrazňuje Rastislav Trnka.
„Nedobudovaná kľúčová infraštruktúra na území Slovenskej republiky oslabuje záujem investorov prichádzať na Slovensko, čo samozrejme neprospieva ekonomike. Vláda SR sa preto zaviazala vytvoriť legislatívne rámce, ktoré zefektívnia procesy prípravy, umiestňovania a povoľovania stavieb dopravnej infraštruktúry s cieľom urýchliť ich realizáciu a uvedenie do prevádzky. Keďže v Košiciach plánujeme expandovať, dokončenie a rozširovanie dopravnej infraštruktúry vnímame pozitívne,“ vysvetľuje Jakub Trnka.
Prvý úsek v rámci D1 Turany- Hubová, ktorý bol zaradený medzi strategické investície, má približne 14 km a ráta s výstavbou 2 tunelov. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) naň vyhlásila verejné obstarávanie ešte v auguste a jeho predpokladaná cena je takmer 1,5 mld. eur a výstavba by mala trvať 7 rokov. Koncom októbra ministerstvo dopravy navrhlo zaradiť k strategickým investíciám dobudovanie D1 až po Ukrajinu.
Projekt dobudovania diaľnice D1 po Ukrajinu by mohol byť zaradený medzi výdavky na obranu a bezpečnosť. „V prípade D1 na Zemplín alebo teda na Ukrajinu prebieha intenzívna diskusia s ministerstvom obrany, ktoré nám prisľúbilo, že zaradí túto investíciu medzi výdavky na obranu a bezpečnosť,“ uviedol Ráž. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov (km).
„Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny,“ píše sa v predkladacej správe. Tento rok bol do užívania odovzdaný diaľničný privádzač pri Kysuckom Novom Meste.
Zároveň boli vyhlásené tri verejné obstarávania na výstavbu nadväzujúcich úsekov, ktoré posunú dopravný projekt v regióne o krok bližšie k realizácii. „Po vybudovaní bude mať Slovensko kompletné diaľničné prepojenie od Žiliny až po hranice s Poľskom, čo pomôže Slovensku splniť aj medzinárodné záväzky v rámci Transeurópskej dopravnej siete,“ dodala NDS.
Posledný tender na tretí úsek diaľnice D3 medzi Žilinou (Brodno) a Kysuckým Novým Mestom bol vyhlásený koncom novembra. Podľa ministerstva dopravy na tomto úseku po ceste prvej triedy dnes jazdí okolo 20 000 vozidiel denne. V rámci prvých 16 strategických projektov, ktoré ministerstvo dopravy predložilo ešte júly bol aj úsek Lipníky – Kapušany.
V polovici novembra vláda schválila návrh ministerstva dopravy zaradiť rýchlostnú cestu R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky za strategickú investíciu. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 km prechádza okresmi Prešov a Svidník a zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov ponad R4 a ďalších sedem mostov v blízkom okolí.
„Realizácia projektu Rýchlostná cesta R4 štátna hranica SR/PR – Lipníky s celkovou dĺžkou 55,047 kilometra predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí,“ píše sa v predloženom materiáli.
Jedným z ďalších strategických projektov týkajúcich sa dopravy patrí aj výstavba tunelu Karpaty. Vďaka zaradenia výstavby medzi strategické investície nebude potrebné územné rozhodnutie a stavba by sa tak mala významne urýchliť. „V štandardnom procese by sme išli do v územného rozhodnutia následne stavebného povolenia. Z väčšej časti je to tunel tzn. tam netreba majetkoprávne vysporiadania keďže ideme pod zemou, vieme benefitovať z toho, že požiadame priamo o stavebné povolenie lebo územné rozhodnutie netreba,“ vysvetľuje Ráž.
Jeho odhadovaná cena je takmer 2 miliardy, pričom s výstavbou by sa malo začať koncom roka 2029. „Za takmer dve miliardy by Slovensko mohlo získať oveľa viac kilometrov diaľnic, ktoré sú rozpracované oveľa lepšie. Je to škoda, že vláda sa vybrala touto cestou, priority sú niekde inde,“ oponuje Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.