Je najmenší dron americkej armády ako zo sci-fi?

Prieskumný dron Black Hornet je miniatúrny a veľmi obratný a dokonca v apríli preskúmal zrútenú garáž v New Yorku.

Dňa 18. apríla sa v New Yorku zrútila parkovacia garáž na dolnom Manhattane, pričom zahynul jeden človek – správca garáže Willis Moore. Veľká časť mediálnych správ o tejto udalosti sa sústredila na robotického psa, ktorého na mieste použil newyorský hasičský zbor, mechanického štvornožca s farbou dalmatína a menom Bergh. V ten jarný deň však zrútenú konštrukciu skúmal aj iný robot – výnimočne malý a tichý dron, s ktorým lietajú vojaci a ktorý vyzerá presne ako malý vrtuľník.

Volá sa Black Hornet. Váži menej ako 34 gramov, vzlieta z ruky svojho operátora a prenáša späť video na obrazovku, takže ľudia môžu vidieť, čo dron vidí, a rozhodnúť sa skôr, ako sa priblížia ku konštrukcii, v ktorej sa môžu nachádzať nepriateľské sily alebo iné nebezpečenstvá. Dozviete sa, ako tento 6,6″ý dron funguje, aké je to s ním lietať a ako bol použitý v ten aprílový deň po smrteľnom zrútení konštrukcie.

Rob Laskovich, bývalý príslušník Navy SEAL a vedúci školiteľ pre Black Hornet v Teledyne Flir, ktorá vyrába tento zmenšený dron, vysvetľuje, že je vďaka svojej nízkej „hlukovej stope“ prakticky nezistiteľný, keď je viac ako 10 metrov od ľudí a 10 metrov vo vzduchu. „Takmer zmizne,“ hovorí. „A vďaka svojej veľkosti sa dokáže dostať do veľmi úzkych zákutí.“

Keďže je taký tichý a manévrovateľný, tento malý dron ponúka spôsob, ako zbierať informácie o tom, čo sa nachádza v priestore vzdialenom až kilometer alebo viac, a prenášať toto video (v rozlíšení 640×480 pixelov) cez šifrované rádiové spojenie späť do základnej stanice. Táto najnovšia verzia Black Hornetu tiež nepotrebuje na let prístup k systému GPS, čo znamená, že môže fungovať vo vnútri budovy alebo v iných priestoroch „s odmietnutím GPS“.

Nenesie žiadne zbrane. Laskovich vyberá jeden z hračkárskych Black Hornetov z kufríka; v tejto súprave sú tri, čo znamená, že dva sa môžu nabíjať, zatiaľ čo ďalší lieta. Dron má takmer neviditeľnú drôtovú anténu, ktorá si vyžaduje pohyb prsta, aby visela dole zo zadnej časti. Black Hornet je podľa neho „takmer ako mini vrtuľník Black Hawk“.

Je skutočne presne ako miniatúrny vrtuľník; má horný rotor, ktorý mu dodáva vztlak, a chvostový rotor, ktorý zabraňuje tomu, aby sa točil dookola – systém proti krútiacemu momentu. Ovládanie misie tohto malého vtáčika zahŕňa malý nedotykový displej a ovládač s tlačidlami, ktorý je určený na používanie jednou rukou. Laskovich vyberá na let „vnútorný režim“. „Na spustenie stačí jednoduché otočenie,“ hovorí a ľavou rukou trochu pootočí Black Hornetom do strany a späť.

Zrazu sa horný rotor začne otáčať. Potom malým vrtuľníkom ešte trochu pootočí, „aby tak trochu vedel, kde sa nachádza,“ hovorí. Pohybuje lietadlom hore a dole. „To, čo robí, práve teraz číta prostredie,“ dodáva. „Akonáhle si dobre prečíta, kde sa nachádza, chvostový rotor sa začne otáčať a lietadlo vzlietne.“ A presne to sa aj stane. Malý vírnik sa mu odlepí od ruky a potom sa vznesie do vzduchu v miestnosti. Zvuk, ktorý vydáva, je trochu podobný komárovi.

Na obrazovke na stole pred nami je pohľad z kamier dronu, doplnený o čiernobielu dláždenú podlahu priestoru; prechádzajú okolo neho dvaja zamestnanci, zachytení na videu. O niekoľko okamihov neskôr ho otočí tak, aby sa pozeral na nás na našom mieste v rohovej kabíne, a na obrazovke vidím pohľad dronu na mňa, Laskovicha a Chrisa Skrockiho, senior regionálneho manažéra predaja Teledyne Flir, ktorý stojí pri stole.

Laskovich hovorí, že ide o najmenší dron, ktorý používa americké ministerstvo obrany; spoločnosť tvrdí, že tento dron má k dispozícii americká armáda, námorníctvo, námorná pechota a letectvo. Začiatkom tohto leta firma oznámila, že sa chystá vyrobiť 1000 týchto maličkých lietadiel pre nórske ministerstvo obrany, ktoré ich pošle na Ukrajinu, čím sa pridá k 300 lietadlám, ktoré už boli odoslané.

Skrocki poznamenáva, že súprava troch dronov a ďalšieho vybavenia môže stáť „približne 85,000 USD“. Nakoniec Laskovič pilotuje vrtuľník späť k sebe a chytí ho zo vzduchu zospodu, akoby bol nežný King Kong, ktorý z oblohy chytá helikoptéru plnej veľkosti, a pomocou ručného ovládača ho vypne. Demonštrácia, ktorú Laskovich uskutočnil, bola s modelom Black Hornet, ktorý používa kamery na videnie sveta ako typický snímač kamery.

Potom predviedol lietadlo, ktoré má termovíziu. To je mimochodom niečo iné ako nočné videnie. Na obrazovke základňovej stanice sa dajú horúce veci, ktoré dron vidí, znázorniť rôznymi spôsobmi: bielou farbou, ktorá ukazuje horúce miesta, čiernou farbou, ktorá ukazuje teplo, alebo dvoma rôznymi režimami „poistky“, z ktorých druhý je veľmi farebný, s oranžovými a červenými a fialovými farbami.

Ten s jasnými farbami Laskovich nazýva „režim Predátor“, ako hovorí, „pretože vyzerá ako starý film Predátor“. Laskovich s vrčaním spúšťa termálny dron a letí s ním preč od nášho stánku, smerom k červenému nápisu EXIT visiacemu z vysokého stropu a potom preč smerom k otvorenej kuchyni. Sledujeme, čo dron vidí cez obrazovku na stole pred nami. Približuje ho čoraz bližšie ku kuchynskému priestoru a nakoniec ho prepne do režimu „dravec“.

Na zábere dronu je jasne vidieť postavu, ktorá pracuje vo všeobecnom priestore kuchyne. „A čo je na tom najchladnejšie, nemajú ani potuchy, že nad hlavou im práve teraz lieta dron,“ hovorí. Opäť prepína rôzne termálne nastavenia: v jednom z režimov dronu vyzerá telo čierne, v inom zasa biele. Trochu klesne, aby vyčistil inštaláciu typu obrazovky, ktorá visí zo stropu nad kuchynským priestorom, a posunie sa ďalej do priestoru na varenie.

V jednom momente dron prostredníctvom obrazovky pred nami odhalí taniere na kovových policiach. „Tam je tvoja servírovacia stanica,“ hovorí. „Práve sa nachádzame v kuchyni.“ Poznamená, že vďaka „okolitému hluku“ žiadni ľudia v blízkosti pravdepodobne lietadlo nezaznamenajú. Letí s dronom späť k nám a my vidíme čiernobielu dlážku a potom pohľad dronu na nás a Laskoviča sediaceho pri našom stole.

Ešte raz prechádza cez rôzne termálne nastavenia a opäť pristane na režime Predátor, pričom nás aj Laskovicha odhalí v jasne oranžovej a žltej farbe. Laskovich vysvetľuje, že vo vojenskom kontexte je ideálnym prípadom použitia dronu poskytnúť operátorom spôsob, ako z určitej vzdialenosti vidieť, čo sa deje na určitom mieste, napríklad v dome, ktorý by mohol ukrývať nepriateľské sily.

„Je to možnosť mať v reálnom čase informácie o tom, čo sa deje na cieli, bez toho, aby ste ohrozili svoju jednotku,“ hovorí. Nakoniec prišiel rad na nás, aby sme sa naučil lietať s týmto malým vrtuľníkom. Celá akcia sa ovláda pomocou malej sivej ručnej jednotky s anténou, ktorá umožňuje komunikáciu s dronom. Na prednej strane ovládacej páky je niekoľko tlačidiel a na zadnej strane sú ďalšie dve.

Niektoré z nich ovládajú to, čo robí kamera. Iné ovládajú samotný let stroja. Jedno z nich je tlačidlo „zastaviť a vznášať sa“. Dve z tlačidiel slúžia na vychyľovanie, ktoré spôsobuje, že sa vrtuľník otáča doľava alebo doprava. Dve na zadnej strane hovoria vrtuľníku, aby stúpal alebo klesal – ovládanie výšky. Laskovich hovorí, že trik pri riadení spočíva v tom, že počas ovládania dronu sa treba pozerať na obrazovku, nie na samotný dron.

Držíme vrtuľník v ľavej ruke a po tom, čo sme systém prepol do „vnútorného režimu“, nám Laskovich hovorí: „Si pripravený lietať.“ Otáčame Black Hornetom dopredu a dozadu a horný rotor sa so svišťaním začne otáčať. Po niekoľkých ďalších kalibračných pohyboch sa začne točiť aj chvostový rotor. Pustíme ho a vyletí nám z ruky. „Letíš,“ hovorí Laskovich, ktorý nám potom začne hovoriť, aké tlačidlá máme stláčať, aby dron robil rôzne veci.

Chvíľu s ním lietame po priestore a asi po siedmich minútach sa ľavou rukou chytíme spodnej časti stroja a potom stlačíme tri tlačidlá súčasne na ovládači, aby sme vypli výkon vrtuľníka. A zrazu sa rotor a chvost prestali točiť. Lietadlo zostáva v našej ľavej ruke, maličký lietajúci stroj, ktorý akoby vyletel zo sci-fi filmu. Riadiť toto lietadlo, ktoré sa samo udrží v stabilnom visení, je oveľa jednoduchšie ako ovládať skutočný vrtuľník, čo sme si my, nepilot, raz veľmi krátko vyskúšali pod dohľadom skutočného letca a bývalého veliteľa pobrežnej stráže.

Skrocki bol 18. apríla služobne v New Yorku, keď sa prostredníctvom textovej správy dozvedel, že sa zrútila garáž. Mal po ruke dron Black Hornet, kontaktoval newyorskú políciu a ponúkol jej použitie. Súhlasili a on sa vybral na miesto zrútenia a nakoniec poslal dron do zrútenej konštrukcie „v koordinácii s chlapmi, ktorí boli na mieste činu,“ hovorí Skrocki.

Prostredníctvom Black Hornetu si spomína, čo tam videl. „Bolo tam niekoľko vozidiel, ktoré boli vertikálne naskladané, veľmi rušná scéna,“ hovorí. „Vyzeralo to absolútne nestabilne.“ Keď sa let skončil, ako Skrocki uvádza v príspevku na sieti LinkedIn, ktorý obsahuje aj kúsok videa, pristál dron v klobúku. Dron neukladá video, ktoré zaznamená, lokálne v samotnom zariadení, ale v základňovej stanici, a Skrocki na LinkedIn poznamenal, že „údaje o misii vrátane fotografií/videa boli poskytnuté FDNY“.

Okrem robotického psa má FDNY aj drony DJI a uviedla, že v ten deň použila na prieskum v garáži jeden konkrétny model DJI, Avata. Pokiaľ ide o Black Hornet, FDNY v e-mailovom vyhlásení uviedla: „Bol použitý po tom, ako sme už skončili s prieskumom budovy. Model DJI Avata robil väčšinu, ak nie všetky snímky vo vnútri budovy. Black Hornet sa použil, pretože sme mali toto zariadenie k dispozícii a chceli sme zistiť jeho schopnosti.

Zariadenie DJI Avata budeme naďalej používať na misie v interiéri.“ FDNY nemá vlastný Black Hornet. Okrem vojenského využitia môže podľa Skrockiho Black Hornet pomôcť v kontexte verejnej bezpečnosti alebo v spolupráci s policajnými oddeleniami, keď poskytne prvým zásahovým jednotkám prehľad o situácii, keď ozbrojený podozrivý môže mať napríklad samovražedné sklony alebo držať rukojemníka.

Dron by mohol poskytnúť pozorovateľom spôsob, ako presne zistiť, kedy sa majú pokúsiť zasiahnuť. V štáte New York má úrad šerifa okresu Erie k dispozícii súpravu Black Hornet, ktorá obsahuje tri malé lietadlá. A Teledyne Flir tvrdí, že dron má aj štátna polícia v Connecticute, hoci prostredníctvom e-mailu hovorca tohto policajného zboru uviedol: „Nemôžeme potvrdiť, že máme drony Black Hornet.“

Newyorské policajné oddelenie kontroverzne získalo dva robotické psy, čo podnietilo výkonného riaditeľa Newyorskej únie občianskych slobôd, aby v apríli povedal denníku NYT: „A zostal nám len Digidog, ktorý pobehuje po meste ako tento dystopický sledovací stroj s pochybnou hodnotou a celkom možnými vážnymi dôsledkami na súkromie.“

Stuart Schrader, docent výskumu v Centre afrických štúdií na Univerzite Johna Hopkinsa, upozorňuje na možnosť, že vojenská technológia v civilných rukách môže zažiť typ „mission creep“. „Zdá sa celkom rozumné nevystavovať ľudí alebo [skutočné] psy nebezpečenstvu pri prehľadávaní [garáže] a namiesto toho použiť dron,“ hovorí Schrader. „Myslím si však, že realita je taká, akú vidíme pri rôznych typoch sledovacích technológií – a iných technológiách, ktoré sú technológiami s dvojakým použitím, kde majú vojenský pôvod – jednoducho väčšina policajných oddelení alebo pohotovostných oddelení má veľmi zriedkavý dôvod na ich použitie.“

A práve tu môže dôjsť k plíživému plneniu úloh. Ak nedôjde k zrúteniu garáže alebo inej skutočnej katastrofe, oddelenia môžu cítiť potrebu použiť drahé nástroje, ktoré už majú, v iných všeobecnejších situáciách. Odtiaľ by sa technika mohla nasadiť, hovorí Schrader, „v skutočne tak trochu všedných okolnostiach, ktoré by to nemuseli odôvodňovať, pretože nejde o krízovú alebo núdzovú situáciu, ale v skutočnosti sa používa len na posilnenie právomocí polície získať prístup na sledovanie.“

Zdroj