Ako IBM v roku 1953 vynašlo revolučnú technológiu ukladania dát?
Hoci dnes sú pevné disky a ich nástupcovia v podobe SSD samozrejmou súčasťou takmer každého digitálneho zariadenia, ich história sa začala písať len pred niekoľkými desaťročiami. Za vynálezom pevného disku (HDD) stojí IBM, ktorej technológia z roku 1953 navždy zmenila svet výpočtovej techniky a položila základy moderných systémov na ukladanie dát.
Pevný disk bol vynájdený v roku 1953 v laboratóriu spoločnosti IBM v kalifornskom San Jose po tom, ako inžinieri preskúmali rôzne iné technológie, vrátane drôtených matíc a tyčových polí. Pôvodne sa táto technológia označovala ako „súbor s náhodným prístupom“ (Random Access File). V porovnaní s vtedajšími alternatívami sa ukázala byť lacnejšia, aj keď pomalšia ako bubnová pamäť, a zároveň rýchlejšia a drahšia ako páskové jednotky.
Prvý komerčný pevný disk bol verejnosti predstavený v roku 1956 ako súčasť systému IBM 305 RAMAC (Random Access Method of Accounting and Control). Jeho základom bola disková úložná jednotka IBM Model 350, ktorá na tú dobu ponúkala prelomovú kapacitu 5 MB. Cena za túto vymoženosť však bola astronomická – v prepočte 10 000 dolárov za jeden megabajt.
Fyzické rozmery zariadenia boli v ostrom kontraste s dnešnými 3,5″ alebo 2,5″ diskami, nehovoriac o miniatúrnych M.2 SSD diskoch. Systém IBM 305 RAMAC pozostával z 50 diskových platní s priemerom 24″ (približne 61 cm), ktoré boli umiestnené vo veľkej skriňovej konštrukcii pripomínajúcej práčky. V tej dobe IBM svoje systémy nepredávala, ale prenajímala. Zákazníci za prístup a ukladanie informácií na tomto zariadení platili viac ako 3200 dolárov mesačne.
Po prepočte na infláciu to v roku 2021 zodpovedalo sume viac ako 31000 dolárov mesačne. Celkovo boli vyvinuté tri generácie diskov RAMAC, pričom kapacita sa v každej nasledujúcej generácii zdvojnásobila. Vynález pevného disku od IBM spôsobil revolúciu v ukladaní dát, pretože na rozdiel od starších metód, ako bola magnetická páska s jej sekvenčným prístupom, umožnil náhodný prístup k dátam (random access).
Táto schopnosť položila základy pre všetky moderné systémy na ukladanie dát, čím sa vydanie IBM 305 RAMAC stalo kľúčovým momentom v histórii výpočtovej techniky. Nová éra spracovania dát v reálnom čase umožnila odvetviam ako bankovníctvo, letecké spoločnosti či vládne agentúry oveľa efektívnejšie spravovať obrovské množstvo údajov. Aj keď sa dnešným pohľadom zdá kapacita 5 MB zanedbateľná, v tej dobe išlo o revolučný skok vpred.
