Európska únia plánuje vytvoriť register majetku občanov, pričom ako dôvod uvádza prevenciu a kontrolu.
Bohatí jednotlivci môžu v Európe stále pomerne ľahko ukryť majetok, napríklad prostredníctvom schránkových spoločností a nehnuteľností. Výskumníci z Daňového observatória EÚ a Svetového laboratória pre nerovnosť tvrdia, že na účinné uplatňovanie sankcií voči ruským osobám je potrebný komplexný prehľad o majetku bohatých osôb. Na druhej strane tento návrh spôsobuje nevôľu medzi obyvateľmi, keďže ide o ďalšie neprípustné riešenie v demokratickej spoločnosti, kedy nadnárodné vlády chcú doslova kontrolovať svojich občanov.
Objavujú sa dokonca dohady, či toto nariadenie spolu so sčítavaním obyvateľstva nie sú jedny z mnohých nástrojov na sledovanie a obmedzovanie slobôd občanov únie. Na 877 fyzických osôb a 62 subjektov uvalila EÚ sankcie, čo znamená, že ich aktíva v EÚ sú zmrazené, nemajú prístup k žiadnym finančným prostriedkom a tieto osoby nemôžu cestovať do EÚ. Tieto sankcie voči jednotlivcom a subjektom sú súčasťou širokého spektra sankcií, ktoré EÚ prijala voči Rusku, vrátane zákazu vývozu niektorých technológií a zmrazenia medzinárodných rezerv ruskej centrálnej banky.
Zmrazenie majetku jednotlivcov môže obzvlášť tvrdo zasiahnuť bohatých Rusov. Údaje z rokov 2000 až 2009 ukazujú, že majetková nerovnosť je v Rusku oveľa výraznejšia ako v iných krajinách a veľká časť majetku je držaná v zahraničí, a preto by mohla podliehať sankciám. Uplatňovanie zmrazenia majetku však komplikujú schránkové firmy a rôzne iné finančné a právne konštrukcie, ktoré pomáhajú bohatým ľuďom zakryť ich majetok, či už s cieľom ukryť ho pred daňovými úradmi, vyprať alebo ukryť pred sankciami. Teda obhajoba pre verejnosť, prečo sa takýto register občanov má prijať, je v mene tzv. daňových únikov, či sankcii.
Komisia EÚ sa napríklad pri monitorovaní toho, ako sa zmrazenie majetku a iné sankcie vykonávajú, spolieha na orgány členských štátov a tipy verejnosti. Komisia EÚ 17. marca spustila „pracovnú skupinu pre zmrazenie a zaistenie majetku,“ ktorá má pomôcť koordinácii medzi orgánmi členských štátov. EÚ ani jej členské štáty však nevedia, kto vlastní aké európske aktíva, keďže rôzne typy aktív sú evidované v rôznych inštitúciách. „Komplexná databáza sledujúca, kde a kto vlastní majetok, by mohla zvýšiť účinnosť cielených sankcií,“ uvádza sa v návrhu výskumníkov.
„Informácie o bohatstve sú veľmi rozptýlené. Máme veľa informácií, ale všetky sú uložené v rôznych inštitúciách,“ povedala pre EURACTIV Theresa Neefová, výskumná pracovníčka Európskeho daňového observatória. Preto skupina výskumníkov okolo Theresy Neefovej, Gabriela Zucmana a Thomasa Pikettyho z Daňového observatória EÚ a Svetového laboratória pre nerovnosť predložila návrh európskeho registra majetku, ktorý by prepojil informácie o vlastníctve európskeho majetku v celej EÚ.
Graf: Kto vlastní majetok v daňových rajoch?
Podľa návrhu by systematické zhromažďovanie informácií o vlastníctve majetku pomohlo identifikovať a odstrániť medzery, vďaka ktorým môže byť majetok skrytý pred orgánmi. Keďže oligarchovia často nedržia majetok na svoje meno, je nevyhnutné poznať skutočného vlastníka. „Z výskumu vieme, že akonáhle máte medzeru v registrácii skutočného vlastníctva, bude sa využívať,“ povedala Neefová a uviedla príklad nehnuteľností držaných prostredníctvom schránkových spoločností.
Nezávisle od výskumníkov sa za európsky register majetku vyslovili začiatkom tohto mesiaca vo svojom stanovisku aj európski zelení. Európska komisia zatiaľ opatrne testuje túto myšlienku a koncom roka 2021 nariadila vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti na túto tému. „Štúdia uskutočniteľnosti v žiadnom prípade nenaznačuje, že sa plánuje vytvorenie celoeurópskeho registra majetku,“ uviedol hovorca EK a dodal, že takýto register sa nenachádza v balíku legislatívnych návrhov Komisie na boj proti praniu špinavých peňazí.
Neefová argumentovala, že európsky register majetku by pomohol nielen účinne uložiť sankcie ruským oligarchom. „Vyriešilo by sa tým veľa problémov nad rámec sankcií voči jednotlivcom, napríklad daňové úniky a pranie špinavých peňazí,“ uvádza. „Či už teraz uvažujete o sankciách voči bohatým jednotlivcom, alebo o boji proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, musíte uvažovať o finančnej transparentnosti v širokom meradle naprieč rôznymi typmi aktív, naprieč jurisdikciami a tiež naprieč rôznymi právnickými osobami,“ povedala Neefová.
Na zavedenie takéhoto registra výskumníci navrhujú zriadenie „pracovnej skupiny pre vlastníctvo aktív.“ Táto pracovná skupina by vykonala počiatočnú prácu pri zhromažďovaní, krížovej kontrole a analýze všetkých informácií o majetku, ktorý v EÚ vlastnia bohatí jednotlivci presahujúci určitú hranicu. Neskôr by sa takáto pracovná skupina mohla zmeniť na trvalejšiu štruktúru, ktorá by spravovala európsky register majetku.