Väčšina Američanov sa obáva vplyvu umelej inteligencie na prácu, armádu aj vzťahy, ukázal prieskum.
Hoci spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu (AI) opakovane deklarujú, že ich nástroje prinesú svetu pozitívne zmeny, urobia prácu menej monotónnou a zvýšia produktivitu, rozsiahly prieskum agentúr Reuters/Ipsos odhalil hlboké obavy americkej verejnosti. Viac ako sedem z desiatich Američanov sa obáva, že technológia pripraví „príliš veľa ľudí natrvalo o prácu“.
Obavy sa však týkajú aj jej využitia v armáde, masívnej spotreby elektrickej energie a dokonca aj rastúceho fenoménu nadväzovania vzťahov s chatbotmi. Upozornenia, že revolúcia v oblasti generatívnej AI povedie k strate pracovných miest v miere nevídaných od priemyselnej revolúcie, sa objavujú prakticky od masového rozšírenia ChatGPT v roku 2023. Prieskum ukázal, že tieto obavy zdieľa až 71% respondentov.
Hoci sa masová nezamestnanosť zatiaľ nedostavila – miera nezamestnanosti v USA bola v júli len 4,2% – takmer každý deň sa objavujú správy o prepúšťaní v spoločnostiach, ktoré presúvajú zdroje do investícií v oblasti AI. Microsoft tento rok prepustil približne 15-tisíc ľudí, keďže sa zameriava na AI infraštruktúru a zvyšovanie prevádzkovej efektivity.
Firmy ako Amazon, Oracle, Atlassian, Duolingo, IBM či Klarna takisto prepustili stovky až tisíce zamestnancov, či už priamo, alebo nepriamo v dôsledku zavádzania umelej inteligencie, a tento trend nevykazuje známky spomaľovania. Ešte väčšie obavy ako zo straty zamestnania majú Američania z politických dôsledkov. Až 77% opýtaných vyjadrilo znepokojenie nad možnosťou, že AI bude zneužitá na vyvolávanie politického chaosu.
S rastúcou dostupnosťou a realistickosťou nástrojov na generovanie videí a obrázkov sa zvyšuje počet falošných mediálnych obsahov, ktoré zobrazujú udalosti, ktoré sa nikdy nestali. Znepokojenie vyvoláva aj zavádzanie AI do armády. Takmer polovica respondentov uviedla, že umelá inteligencia by sa nikdy nemala používať na určovanie cieľov vojenských útokov.
S tým, ako sa AI systémy integrujú do dronov, lietadiel, bojových veží a ďalších zbraní, je človek čoraz viac vytláčaný z rozhodovacieho procesu. Iba 24 % opýtaných si myslí, že by vláda mala takéto využitie AI v armáde povoliť, zatiaľ čo 28% si nebolo istých. Hoci armáda dlhodobo tvrdí, že pri nasadení smrtiacich autonómnych zbraní bude vždy súčasťou rozhodovania človek, dôveryhodnosť takýchto sľubov oslabuje napríklad krok Googlu.
Google totiž zo svojich zásad pre AI tento rok odstránil pasáž o tom, že nikdy nevytvorí aplikáciu, ktorá by spôsobovala škodu. Masívna spotreba elektrickej energie spojená s generatívnou AI znepokojuje 61% účastníkov prieskumu. Podľa odhadov budú dátové centrá do roku 2028 tvoriť 6,7% až 12% celkovej spotreby elektriny v USA, pričom približne polovicu z toho bude mať na svedomí práve umelá inteligencia.
V neposlednom rade, dve tretiny respondentov (66%) sa obávajú fenoménu, kedy ľudia ukončujú reálne medziľudské vzťahy v prospech vzťahov s chatbotmi. To, čo bolo donedávna len žartovným sci-fi motívom, sa stáva realitou. Boli už zaznamenané prípady ľudí, ktorí sa „zosobášili“ s chatbotmi, ako aj tragický prípad tínedžera, ktorý si v dôsledku nezdravej väzby na bota zo služby Character.ai siahol na život. Znepokojenie nad „AI priateľkami“ vyjadril aj bývalý CEO Googlu, Eric Schmidt.