Automobilka chce cieliť reklamy na základe správania sa šoféra, vrátane konverzácii v aute.
Americký výrobca áut Ford Motor Company podal znepokojujúcu žiadosť o patent na technológiu, ktorá umožní cieliť reklamy v aute na základe informácii odvodených od správania sa šoféra. Najviac zarážajúcou technológiou je odpočúvanie reálnej konverzácie v aute, ktorá využíva umelú inteligenciu na detegovanie prebiehajúcej konverzácie a odchytávanie kľúčových slov za účelom cielenia reklamy. V žiadosti o patent sa doslova píše:
„Príklad metódy zahŕňa určenie informácií o vozidle pre cestu, pričom informácie o vozidle zahŕňajú jednu alebo viacero z aktuálnej polohy vozidla, rýchlosti vozidla, režimu jazdy a/alebo dopravných informácií, informácie o používateľovi zahŕňajú jednu alebo viacero z predpovede trasy, predpovede rýchlosti pre cestu a/alebo cieľovej destinácie, určenie preferencií používateľa pre reklamy na základe jednej alebo viacerých zvukových signálov vo vozidle a/alebo historických údajov o používateľovi, výber počtu reklám, ktoré sa majú používateľovi prezentovať počas cesty, a poskytovanie reklám používateľovi počas cesty prostredníctvom rozhrania človek-stroj“ (HMI – human-machine interface, pozn. redakcie) vozidla.
V praxi by to teda znamenalo, že auto, ktoré vodič šoféruje, by nielen sledovalo správanie počas jazdy, súčasné a budúce lokácie a trasy, ale taktiež by priamo odpočúvalo cestujúcich v aute. Taktiež netreba zabúdať, že všadeprítomná rušivá reklama, tentokrát dokonca priamo v aute, má potenciál spôsobiť vážne dopravné nehody, ktorých následkom môže byť smrť účastníkov cestnej dopravy.
Výrobcovia súčasných áut vybavených modernými technológiami celkovo nie sú veľmi dobrí v ochrane súkromia a veľa politikov v domovskej krajine Fordu s tým súhlasí. Americkí senátori požiadali Federálnu obchodnú komisiu (FTC), aby prešetrila postupy výrobcov automobilov v oblasti ochrany osobných údajov, a texaský generálny prokurátor Ken Paxton zažaloval General Motors za predaj údajov o jazde zákazníkov tretím stranám.
Problémom sú spomínané možnosti sledovania auta, ktoré sa dá zneužiť aj bežnými ľuďmi a je potrebné, aby sa dali úplne vypnúť. Nemožnosť takéhoto vypnutia môže byť problém aj pri úniku z toxických vzťahov. Výrobca áut vo svojej patentovej prihláške nikde nespomína, ako chce spoločnosť udržať zozbierané údaje v bezpečí. Auto taktiež nie je počítač, a v prípade objavenia sa akejkoľvek chyby v zabezpečení bude problematické dodať aktualizáciu do áut, ktorých počet jednej značky sa môže počítať kľudne v miliónoch. Ford je autorom viacero kontroverzných patentov. V júli spoločnosť popísala technológiu, ktorá umožní sledovať rýchlosť okoloidúcich áut, odfotografovať ich a informácie odoslať polícii.
Spoločnosť sa ku svojim voči súkromiu invazívnym nápadom vyjadrila, že vyplnenie patentu je štandardný postup na preskúmanie nových nápadov a neznamená, že chcú hneď vydať do predaja takýto systém. Je známym faktom, že niektoré webstránky, ktoré ponúkajú obsah zadarmo, žijú z reklamy. Dá sa to ale aplikovať na auto? Za čoraz drahšie autá platíme plnú sumu, a reklamy vo vozidle cenu auta nijak neznížia.
Za ďalšiu kontroverziu sa považuje napríklad mesačné predplatné za vyhrievané sedadlá. Spoločnosti môžu argumentovať, že vyhrievanie predsa potrebujeme len v zime a zároveň sa znižujú emisie, cieľ je jasný. Zarobiť, popri drahom oficiálnom servise, aj na predplatnom. Autá by jednoducho vedeli vypnúť vyhrievanie v letných mesiacoch alebo horúcich dňoch na základe pripojenia k internetu a signálu GPS pre získanie polohy auta.
To by ale výrobcom spôsobilo náklady, z ktorých nič nezarobia. Sledovanie cestujúcich cez umelú inteligenciu by teoreticky mohlo prejsť v USA; v EÚ by aplikovanie takýchto praktík bolo kvôli legislatíve oveľa komplikovanejšie, priam až nemožné.
Umelá inteligencia taktiež potrebuje obrovský výkon, ktorý bežné čipy v autách (ale aj počítačoch) na veľa úloh, zvlášť v reálnom čase, proste nemajú, a pripájajú sa preto ku cloudu. Taktiež musí porozumieť jazyku, takže minimálne zo začiatku budú takto ohrození hlavne hovoriaci v angličtine a pár svetových jazykoch. Predsa len, analyzovať v reálnom čase komunikáciu v „šarištine“ a prekladať ju do cudzieho jazyka je (zatiaľ) nadľudský úkon.